Slovenské pohl'ady na literatúru, umenie a život, Volume 9

Front Cover
Matica slovenská, 1889 - Literature
 

What people are saying - Write a review

We haven't found any reviews in the usual places.

Selected pages

Other editions - View all

Popular passages

Page 383 - Betlehem) alebo spolocenskych brach, ba i len vselijaké recitatívy pri rozlicnych prílezitostiach, zábavách a hrách, prácach a vykonoch uzívané od dospelych a detí. 2. Ziada sa, aby sbieraním zásoba spevov ludu slovenského, kdekolvek on byva, podía moznosti, cím najhojnejsie bola vycerpaná.
Page 262 - Bob strieze ! zdvilme rama údatné, ked1 úder zvrátiC bude najvys treba! On pomáhal Ti, jemuz posvätil si zivot svoj i vsetky duse snahy. .Na Orébe i Teba osvietil, av turícny Ta sarlát odel drah^. Jak oltár Tvoj sa zjasal zertvou rudou, a zaprosils' o pokrm: mannu slal; a chcel-lis' nacrieí z jeho zivych prúdov, jak z Golgotby hned1 potok vytekal.
Page 4 - Sion, zbud1 prorokov, zehnaj sejbe ducha, z pôdy utrpenia vyved: zivot, zatvu prebohatú. V nádeji blízkej spásy na novej casu vine ideme v budúcnosf — postretaj ńas, ó Hospodine!
Page 55 - Na stene obrazy eafárika a Jozeffyho, na trefom obraze alpská krajina s vodopádom, mlynom, salasom, kravami, mostom, kozami, chlapmi, zenami, s modrym nebom, zelenym potokom a bielymi oblakmi.
Page 422 - Jak labuf kvilbou napliíuje dni a osrka, av sebe samej siiká : nie -potechu, ten pokoj poslední, jakovym kazdá zaviera sa muka. V beznádeji si hovie, v nepohodlí, sa strastí zmieta — motyl v trninách — oastejéie zúfa, jakox.e sa modlí — Ach, sparno ducha!
Page 2 - Karmelskych sebou zachytáva kvet* breüiny tvorstva, Libánu cedry, závitky i trosky hviezd, krásy malovidlá, skvosty bohatství i podstavce slávy, veniec...
Page 130 - A ja som sa chcela s tebou poshováraf o bale, a teba hlava bolí. Hanbi sa!" I dupla si. „Netráp ma, prosím (a. Som i bez toho dost nestastny.
Page 142 - Nehladal ziadne vytáí-ky, ze prisiel snád len pre jarnú krajinu, alebo aby po prípade prekvapil Jolanu svojou, ako si posial bol predstavoval, v celku bezúcelnou návstevou.
Page 2 - ... za — ach, i horky kalich podaty nenadále k vypitiu az na dno; za...
Page 161 - Ten víchor — to je jedno slovícko z istych úst, jediny pohlad z istych ocí . . ." Pozrel tak cudníí na ńu, ze musela sa sklonif ku svojej práci, uemohúc vydiiaC ten poblad. „A to musí byf jakési zlé slovo," riekla zartom, ale cítila, ze to nie je zart.

Bibliographic information